Biokrby príjemne hrejú, troška zapáchajú a robia náladu

Ak chcete vedieť aké sú, musíte si ich dotiahnuť do domu. My sme tak spravili so šiestimi modelmi, aby sme sa s nimi zoznámili skutočne naživo – v drevenom záhradnom domčeku, v obývačke, v jedálni aj v spálni.

Hneď na úvod môžeme povedať, že liehové biokrby nie sú iba módnym výstrelkom. Ak vám ladia s denným režimom, návykmi v domácnosti a vykurovaním, môžu sa z nich stať spoločníci, ktorí stoja za to. Pokúsme sa teda zodpovedať otázky, ktoré nejednému z nás pred prvou skúsenosťou vŕtajú hlavou.

Kúri liehový biokrb, alebo nie?

Prvý sneh máme za oknami iba dnes, ale skúsenosti s vykurovaním už niekoľko týždňov. V drevenom záhradnom domčeku so štedrou izoláciou je biokrb plnohodnotnou pieckou. Nalejete lieh do horáku, zapálite ho a do desiatich minút máte dnu príjemne. Modely so šírkou 60 centimetrov sú tak akurát, široký 120-centimetrový krb vás v jeseni vyzlečie do trenírok. Aspoň tak to funguje u nás v prechodnej sezóne.

V podkrovnej nadstavbe rodinného domu, ktorá tvorí otvorenú obytnú plochu s pôdorysom 10×10 metrov je veľký liehový biokrb riešením takmer ako na mieru. Steny sú z 30-centimetrového porfixu, plechová strecha je pod sadrokartónom zateplená 22 centimetrami minerálnej vlny. V sychravom ráne, keď sa po noci s vypnutým kúrením priestor ochladí, veľký biokrb dokáže navodiť tepelnú pohodu do 30-40 minút. Cítite ako teplý vzduch stúpa nahor a keď prichádzate zo schodiska nahor do tohto kráľovstva, hlava vám stúpa do teplých vrstiev vzduchu. Tam nám to skvele funguje.

Iné je to v nezateplených miestnostiach na prízemí, ktoré sú obkolesené studenými múrmi zo 40-centimetrových škvárobetónových tvárnic. Ak zavriete na izbe 5×5 metrov dvere, vyhrejete ju v jeseni malým biokrbom do trištvrte hodiny. Vo veľkej izbe s dvojitou plochou však už veľký 120-centimetrový biokrb zápasí s jej vykúrením približne hodinu. Stále je to však príjemná skúsenosť, ktorá funguje.

Smrdí horiaci biokrb ?

Pri prvom posedení poviete, že áno. Poviete si to aj pri druhej skúsenosti a ak budete biokrb porovnávať s rozohriatym radiátorom, budete ho jemne cítiť stále. Pravdou ale je, že to nie je nič, cez čo by sa nedalo preniesť. Nie je to dym, nie je to obťažujúca vôňa. Je to ako alkoholový dych, ktorý sa nesie povetrím. Podobný, ako za sebou zanecháva vyprchaná voňavka.

V malom, poloprázdnom záhradnom domčeku je závan tuhší ako vo veľkom interiéri s kvetmi a kopou nábytku, líšia sa aj konkrétne značky liehov. Žiadny z bioliehov však nezapácha tak silne, ako denaturovaný lieh z fľaštičky na technické účely. Hoci sú pravidlá ako sa musí lieh znehodnotiť aby na ňom nemusel byť kolok spotrebnej dane, stále sú spôsoby pre doladenie.

V ponuke predajcov sú bioliehy s prídavkom vonných olejčekov, tie však alkoholový opar nezmiernia. Prinášajú len bonus ďalšej vône naviac. O pár dní vám prinesieme náš test bioliehov, aby ste vedeli viac.

Môžem sa v spálni udusiť?

Keďže pre vás píšeme v zážitkoch svoje postrehy, stále sme nažive. Nemali sme nikdy pocit, že by bol vzduch ťažký na dýchanie, a to ani v spálni, ani v malom záhradnom domčeku. Pri horení liehu sa síce v miestnosti spotrebúva kyslík, ale to isté sa deje aj pri plynovom sporáku, alebo aj vtedy ak sa izba zaplní rodinnou návštevou.

Biokrb má nádržku na lieh s obmedzenou kapacitou a pri plnom výkone plameňa – ktorý asi pri kúrení očakávame všetci – nehorí dlhšie ako dve hodiny. Za ten čas nestihne kyslík minúť, možno je to podobné ako keď trénujete na cyklotrenažéri a dýchate z plných pľúc koľko vás snaha o zhodenie kíl ženie vpred.

Ak by biokrby dokázali kyslík spotrebovať, určite by sa už úradníci v Bruseli pustili do kutia nových pravidiel a povinností výrobcov.

Je plameň biokrbu pekný a atraktívny?

Túto skúsenosť musíte zažiť na vlastnej koži. Zapálite lieh v nerezovej vaničke a on začne plápolať jemným modrastým plamienkom. Plameň je nízky, v chladnej izbe na začiatku takmer neviditeľný.

Ako sa však vanička začne zahrievať, aj lieh sa začne odparovať rýchlejšie. Niekedy dokonca počujete, ako buble – takmer akoby začínal vrieť. Plameň sa začne predlžovať a žltnúť. V prúdiacom vzduchu ihrá jazykmi plameňov a je skutočne dekoratívny. Čím silnejšie horí a čím je horák väčší, tým je pôsobivejší.

Aj preto platí pravidlo, že z jedného väčšieho horáku je krajší plameň ako z dvoch menších. Ak však začnete plameň tlmiť posuvným plechom, skráti sa a bude menej výrazný. Aký pekný plameň je teda záleží na vás.

Máme však pocit, že na fotkách to výrobcovia predsa len trochu preháňajú. Fotografi nezachytia moment, ale krátky fragment času. Namiesto jedného momentu plameňov zachytia ich ihranie, takže napohľad sa javí byť oheň bohatší. Fotka trošku klame, veď aj oheň sa pohybuje a nestojí.

Môžem vyhorieť?

Zatiaľ sme to nezažili, ale myslíme si že ani nie. Liehový biokrb sa zahrieva omnoho menej ako piecka na drevo či brikety. Hoci je plameň v otvorenom priestore, predsa len nevychádza z plechového biokrbu von ani v prievane.

Plameň ohrieva vzduch a vzduch zasa ohrieva zadnú stenu biokrbu, a vrchnú časť jeho rámu. Ak ste hlúpo nenamontovali takýto krb priamo na drevenú stenu, požiaru sa budú obávať iba tí, čo majú viac odvahy ako rozumu.

Lieh nemá ako vytiecť von, takže ani plameň neunikne. Snáď iba ak by ste mali pokušenie dolievať lieh za jazdy, alebo do rozpáleného horáka ktorého plameň práve zhasol. To už by sa asi chytil horieť lievik a možno aj fľaša.

Plameň liehu je ale oveľa chladnejší ako plameň dreva – veď možno to poznáte, ak sa flambuje slávnostná hostina, alebo sa pripaľujú poldecáky tuhého alkoholu pred prípitkom.